Exoplanéta u najbližšej hviezdy

Doslova vysnívaný objav sa podaril európskym astronómom na observatóriu na hore Cerro La Silla v Čile. Pomocou spektrografu HARPS na 3,6m ďalekohľade objavili planétu podobnú Zemi obiehajúcu v najbližšom hviezdnom systéme k Slnku – Alfa Centauri, konkrétne okolo zložky Alfa Centauri B. Tento trojhviezdny systém patrí k najjasnejším hviezdam na južnej oblohe a nachádza sa vo vzdialenosti len niečo vyše 4 svetelné roky. Novo objavená exoplanéta astronómov mimoriadne prekvapila. Okolo svojej hviezdy síce obieha vo vzdialenosti asi 6 miliónov km, teda asi 10 krát bližšie než obieha Merkúr okolo Slnka a musia na nej preto byť pre život nepriaznivé podmienky. Ide však o prvú planétu zemského typu objavenú u hviezdy podobnej Slnku. Po prvý raz bola exoplanéta u hviezdy slnečného typu objavená v roku 1995, išlo však o planétu podobnú Jupiteru. Od tej doby uskutočnili astronómovia viac než 840 objavov exoplanét, z ktorých veľa je o dosť väčších než Zem a niektoré sú také ako Jupiter. Astronómovia sa preto v posledných rokoch zamerali na rozvoj metód na detekciu exoplanét zemského typu v pokiaľ možno obývateľných zónach. A práve tento objav im do istej miery potvrdil, že sa ich snaha uberá správnym smerom. Navyše hviezda Alfa Centauri B je súčasťou hviezdneho systému Alfa Centauri, ktorý leží k Slnku zo všetkých hviezd najbližšie. Objav bližšej exoplanéty už preto asi ani nie je možné očakávať. Trojhviezdny systém sa skladá z tesnej dvojhviezdy Alfa Centauri nazývanej Rigil Kent (alebo aj Toliman) a treťou zložkou je notoricky známa Proxima Centauri. Práve jedna zo zložiek zmienenej tesnej dvojhviezdy je Alfa Centauri B. Celý systém leží od Slnka vo vzdialenosti asi 4,3 svetelného roka. Konkrétne: dvojhviezda Rigil 4,366 svetelných rokov a o niečo bližšia Proxima 4,24 svetelných rokov. Na obrázku je súhvezdie Južný kríž a hmlovina Uhoľné vrece. Jasné hviezdy v ľavej dolnej časti snímky sú Alfa Centauri = Rigil Kent (vľavo, biela) a viac vpravo Beta Centauri = Agena = Hadar (modrastá). Ak by ste chceli tieto hviezdy vidieť na oblohe, nerobilo by vám to žiadny veľký problém – teda až na cestovanie, pretože ide o hviezdy južne oblohy. Na nočnej oblohe je Rigil Kent štvrtou najjasnejšou hviezdou. Navyše, pokiaľ by ste mali po ruke ďalekohľad s priemerom aspoň 50 mm (teda aj väčší triéder na statíve), pomerne bez problémov by ste rozlíšili jednotlivé zložky dvojhviezdy Rigil. Slabšiu červenkastú Proximu by ste potom našli o niečo ďalej od dvojhviezdy. Kvôli jej 11. hviezdnej veľkosti (magnitúde) by ste však potrebovali o niečo väčší ďalekohľad – s priemerom objektívu okolo 100 mm. Exoplanétu objavil tím švajčiarskych a portugalských astronómov pomocou spektrografu HARPS, čo je skratka znamenajúca vo voľnom preklade „hľadač planét na základe vysokej presnosti meraní radiálnej rýchlosti". Inými slovami: astronómovia študujú malé gravitačné prejavy pôsobenia planét na ich materské hviezdy a tak exoplanéty detegujú. Prístroj je súčasťou rozsiahleho systému 3,6m ďalekohľadu na observatóriu La Silla v Chile. Iróniou osudu je, že takýto významný objav urobili astronómovia na Európskom južnom observatóriu (skr. ESO) len krátko po oslavách jej významného jubilea – 50 rokov od založenia. Lepší darček si tak ESO ani nemohlo želať. Exoplanéta dostala označenie Alfa Centauri Bb a obieha okolo svojej materskej hviezdy vo vzdialenosti 0,04 AU (6 miliónov km) raz za 3.236 dňa. Jej hmotnosť je 1,13 hmotnosti našej Zeme a teplota na jej povrchu sa predpokladá až 1200^oC.

RNDr. Zdeněk Komárek