Sondy posielajú nové správy z asteroidov Bennu a Ryugu

Vedci získali pomocou sondy NASA „Osiris-REX“ a sondy „Hayabusa 2“ japonskej Japan Aerospace Exploration Agency predbežné výsledky pozorovaní dvoch asteroidov z bezprostrednej blízkosti, ktoré prezentovali na výročnej mesačnej a  planetárnej
vedeckej konferencii. Týkajú sa výskumu blízkozemských asteroidov 101955 Bennu a 16273 Ryugu.

Túto prezentáciu sprevádzalo množstvo článkov v časopisoch ako sú Nature, Nature Geoscience a Science. Okrem svojej veľkosti sú Bennu a Ryugu na snímkach ťažko od seba odlíšiteľné a obidva majú nepravidelný tvar. Bennu má stredný rozmer 245 m a Ryugu  870 m. Obidva sú tzv. „kopami sute“, teda hŕbami úlomkov len slabo viazanými gravitáciou. Ich nízke hustoty poukazujú na to, že ich vnútro sa podobá ementálu. Na povrchu je terén na oboch asteroidoch tmavý, odráža len 4,5% dopadajúceho svetla, a je posiaty veľkými balvanmi. A okrem toho, že sú staré viac než 100 miliónov rokov, obidve telesá majú málo malých kráterov, čo svedčí o tom, že niečo – snáď otrasy po väčších impaktoch – ich vyplnilo. Kvôli nebezpečnému terénu  na povrchu Bennu NASA ešte len plánuje zostup svojej sondy Osiris-REX. Regolit na asteroide Bennu uvoľnil štrk a kamene na povrchu, čo tiež môže predstavovať jeden z problémov. Nenachádzajú sa tu totiž veľké oblasti s jemným regolitom a systémy na zber vzoriek boli určené na získanie častíc menších než asi 2 cm.

Iný potenciálny problém je to, že povrchová odrazivosť (tzv. albedo) sa mení viac než bolo predpovedané, čo zasa vytvára výzvu pre navigačné systémy sondy  využívajúce laser. Povrch Bennu teda predstavuje scenár „mimo špecifikácií konštrukcie sondy,“ poznamenáva tím Osiris-REX. Avšak vedci si sú istí, že môžu pracovať s tým, čo majú a podľa súčasného plánu. Japonská sonda je troška napred v porovnaní so svoju americkou konkurentkou, pretože dorazila k asteroidu Ryugu približne o 5 mesiacov skôr. Hayabusa 2 už úspešne vysadila tri rovery, ktoré získali snímky asteroidu keď poskakovali nad povrchom. Materská loď sa taktiež vyhýbala balvanom pri zbieraní vzoriek regolitu. A 5. apríla tohto roka Hayabusa 2 vystrelila medenú „delovú guľu“ do povrchu Ryugu, aby vytvorila umelý kráter za účelom výskumu vyvrhnutých úlomkov hornín. Predchádzajúce pozorovania  ukázali aj nejaké rozdiely medzi týmito dvoma asteroidmi. Počas existencie telies rýchla rotácia viedla k vytvoreniu brázd pozdĺž ich rovníkov, ale ich rotácia poukazuje na unikátnu  minulosť. Bennu rotuje raz za 4,3 hodiny a jeho rotácia sa s časom zrýchľuje. Jeho rotačná perióda sa skráti o jednu sekundu každých 100 rokov kvôli nerovnomernému zohrievaniu jeho povrchu, vďaka javu známemu ako efekt YORP (podľa vedcov s priezviskami: Yarkovsky, O´Keefe, Radzievskii a Paddack). Na druhej strane tvar asteroidu Ryugu poukazuje na to, že jeho doba rotácie sa predĺžila z pôvodných 3,5 hodiny na súčasných 7,6 hodiny.

Obidva asteroidy majú aj neočakávane rozdielny obsah vody. Na oboch telesách sú hydratované minerály a Osiris-REX našiel na Bennu dôkaz interakcií s vodou v minulosti. Avšak Ryugu sa zdá suchší, než sa očakávalo. Jeho materské teleso (z ktorého sa pôvodne tento asteroid odštiepil) nemohlo obsahovať veľa vody. Najväčším prekvapením je objav kamenných chocholov, ktoré sú príležitostne chrlené z Bennu. Prvý takýto výtrysk bol zaregistrovaný v januári 2019. Vedecký tím celkovo detegoval doteraz 11 týchto javov, tri z nich boli dostatočne silné na to, aby vyvrhli desiatky až stovky kamenných častíc. Väčšina týchto častíc sa pohybuje relatívne pomaly a prípadne si to namieria späť ku svojmu asteroidu, ale niektoré nadobudnú únikovú rýchlosť. Pravdepodobnosť zásahu sondy nejakou takouto skalou je však veľmi nízka.

Publikované v časopise QUARK 11/2019, RNDr. Zdeněk Komárek

Obrázok: https://www.sciencenews.org/

Text k titulnému obrázku: Oba zmienené asteroidy na jednom obrázku: vľavo Bennu, vpravo Ryugu, sa zdajú byť rovnako veľké. V skutočnosti sú však ich rozmery značne odlišné (viď text).